DOM ÚĽAVY
SV. CHARBELA N.O.

Máte svedectvo alebo ste zažili na obnove niečo pekné? Podeľte sa snami a napíšte nám e-mail: info@domulavysvcharbela.sk

Ak si neprajete zverejniť meno, napíšte nám to a my svedectvo zverejníme anonymne.

Pochválený buď Ježiš Kristus!

Srdečne Vás Pozdravujem, otec Matúš, rada by som sa s vami podelila o moje

svedectvo a skúsenosť so Sv. Charbelom:

doteraz si presne pamätám deň aj situáciu, kedy som sa prvýkrát dozvedela

o sv. Šarbelovi. Písal sa 3. august 2021 a na tento deň nikdy nezabudnem. A je

to aj vďaka tomu, že som v ten deň, spoznala môjho milovaného partnera

Ľudovíta. Porozprával mi o ňom práve on, a s takým zápalom v srdci, že moje

myšlienky a modlitby k tomuto svätcovi smerovali každým dňom čoraz

častejšie. Dokonca padli možné úvahy o spoločnej ceste do Libanonu…Naučila

som sa modliť ruženec k sv. Šarbelovi, čítala som o ňom mnoho literatúry, kníh,

….a počula som aj mnoho ďalekých svedectiev. Píšem ,,ďalekých“ preto…lebo

ma ani vo sne nenapadlo, že môj život zmení práve jedno ,, blízke – moje

vlastné.

Moja prvá osobná skúsenosť s týmto úžasným svätcom nastala v čase, keď môj

62ročný otec v auguste minulého roku ,ochorel na rakovinu. Bolo to veľmi

ťažké a smutné obdobie a aj keď bol silný bojovník…cítila som, že s rakovinou

v poslednom štádiu svoj boj prehráva. Nechcela som si pripustiť, že pomaly

zomiera a najhoršie na všetkom bolo to, že tento fakt nechcel prijať ani on a už

vôbec nie počuť o nejakej spovedi, sv. prijímaní a pomazaní chorého. Bol síce

veriaci, ale do kostola nechodil, bol len taký ,,príležitostný kresťan. Zakaždým

keď som prišla s kňazom, on odmietol a ja som bola zúfalá. V tom čase som sa

začala úpenlivo modliť k Bohu, sv. Charbelovi o zázrak…..a pevne som bola

rozhodnutá vycestovať do Libanonu prosiť za otcove uzdravenie. Termín

odchodu bol však možný až o niekoľko týždňov. Medzitým sa mi podarilo od

dobrého známeho získať trošku vzácneho oleja od sv. Charbela, ktorým som

otca pomazávala, hoci to ani netušil. No ja som začala tušiť ,že je niečo inak.

Otec sa pýtal, ako sa má vyspovedať a keď som sa pri ňom modlila, chcel, aby

som sa modlila nahlas. Čo som dovtedy robila len potichu. Sv. Šarbel počul

moje volanie a dotkol sa modlitbou otcovho srdca….a jedného dňa, keď som šla

za ním som sa minula vo dverách s kňazom. Kňaz mi s úsmevom povedal: ,,

Vyspovedal sa, prijal eucharistiu a pomazanie chorých., dokonca sme urobili

zasvätenie Panne Márii … A ja som zotrvávala v modlitbách a ďakovala

Šarbelovi a hlavne Pánu Bohu za uzdravenie otcovej duše…..

Otec však po trojmesačnom boji s chorobou zomrel a vo mne ostalo veľké

prázdno a bolesť.

 

Bolo to tak rýchlo, choroba mala rýchly a ťažký priebeh….a mne sa zrútil svet,

prišla som o milovaného otca len pár týždňov pred Vianocami.

Utešovala som sa však tým, že bol zaopatrený a už netrpí…a že prijal do svojho

srdca Boha, vďaka príhovoru svätého Šarbela. Tu som prvýkrát pocítila jeho

silné pôsobenie.

Vianoce boli veľmi smutné. Mala som pocit, akoby ani žiadne neboli, doma sa

nikto nevedel ani len usmiať a ani ja som sa necítila dobre.

Dennodenné návštevy v nemocnici, strach o otca a prijatie jeho diagnózy,

komunikácia s lekármi často spojená s komplikáciami, a do toho vlastné

problémy, práca a neustály stres, sa mi podpísali na zdraví. Veľa som toho

zanedbala, tak som si chcela dať niektoré veci doporiadku.

Absolvovala som nejaké vyšetrenia, ako to už býva – lekári si ma poposielali

medzi sebou od jedného ku druhému. Dlhé objednávacie termíny, čakanie na

výsledky, bola som veľmi unavená, frustovaná a nechcela som veľa

vymeškávať v práci, pred odchodom do Libanonu.

Tešila som sa na tú púť, na to posvätné miesto, na to , ako odovzdám svoju

bolesť a zároveň aj poďakovanie sv. Šarbelovi priamo v Annayi, na oddych.

Tešila som sa, že sa mne a môjmu partnerovi tak trochu splní náš spoločný sen,

aj keď za takýchto smutných udalostí.

 

Tešila som sa, ale len chvíľu. Necelé tri týždne pred odletom do Libanonu si ma

môj lekár – gynekológ, zavolal do ambulancie a oznámil mi , že výsledky

vyšetrení ani markéry nie sú dobré. Že mám onkologické ochorenie, a musím isť

čo najskôr na operáciu. Aby sa odstránila zasiahnutá časť tkaniva, aby sa

zamedzilo prípadnému šíreniu, metastázovaniu a navrhla vhodná kombinácia

liečby. Keď začal rozprávať o možnej rádio alebo  chemoterapii po operačnom

zákroku, pochopila som že je zle. Nebola som schopná jediného slova, v hlave

som mala tie najhoršie scenáre….aj keď ma uisťoval, že choroba je len

v počiatočnom štádiu a nádej na vyliečenie v mojom prípade existuje, pokiaľ nič

nezanedbáme….a žije s tým mnoho žien, plnohodnotný život, nemám robiť

paniku, všetko dopadne dobre, odhalilo sa to včas…….. ale aj tak. ..Nechcela

som si ani len pripustiť myšlienku na rakovinu, na chemoterapiu a veci s ňou

spojené….veď som to len nedávno prežila pri otcovi, vedela som, čo všetko to

obnáša a nie je to vôbec jednoduché….

 

Urobil mi ďalšie potrebné vyšetrenia k operácii. Spomenula som mu cestu do

zahraničia, a dohodli sme termín operácie s tým, že po návrate si už len doplním

predoperačné.

Vyšla som z ambulancie von, cítila som v sebe takú krivdu, hnev, zúfalstvo a

kolotoč otázok: prečo?

Už sa mi ani nechcelo nikam ísť.

Ale viera v Boha ,podpora rodiny a môjho partnera mi dávala silu.

Povedala som si, že ak ma tam sv. Charbel chce, tak tam jednoducho pôjdem

a potom už budem nejako bojovať. Pripravím sa na dlhodobejšiu PN, operáciu,

liečbu ale predtým….načerpám sily. A hlavne sa poďakujem a pomodlím za

otca. Nedala som sa odradiť.

Deň pred odchodom sa mi situácia opäť skomplikovala. V nemocnici tentokrát

skončila moja dcéra kvôli zdravotným problémom s cukrovkou. V tejto situácii

už som sama sebe hovorila, že ja asi fakt nemám nikam ísť. Mala som všetkého

už plné zuby, v pobehu som obvolávala lekárov, zariaďovala veci a bojovala

s myšlienkou, že ako tu mám nechať svoje dieťa samé a odísť preč. Nechcela

som. Ale vnútri mi čosi hovorilo, nech to odovzdám tomu, za kým idem. Aj som

tak urobila. Prosila som sv. Charbela aby mi pomohol, že už som zúfalá

a neviem čo mám urobiť. Vycestovať niekam v takýchto stresoch , to bol

skľúčujúci pocit.

Ale rozhodla som sa a napriek všetkému, čo mi neustále bránilo ísť…a

odcestovala som. Svoje starosti som odovzdala do rúk pánu Bohu, ale verte mi,

že to vôbec nebolo jednoduché.

Bol to nádherný pútnický zájazd ,taký sme s partnerom zažili prvýkrát. Skvelí

ľudia, nádherné miesta, nové zážitky a skúsenosti, prítomnosť milosrdného

Boha…..a náš Svätý Charbel.

Pamätám si ako sme prišli do Annaye –kláštor , v ktorom sa nachádza hrob sv.

Charbela.

Nasávala som do seba každú chvíľu, každú modlitbu, každé slovo nášho

úžasného duchovného sprievodcu – otca Matúša, modlila som sa za dcéru, otca,

za seba ….za všetko, čo mi prišlo na rozum, pretože tam…akoby sa zastavil čas.

Tam bol čas na všetko. Tam neexistovalo nič…len ja a Boh a neskutočný pokoj

,ktorý som v duši necítila už veľmi dávno.

 

Tam som mu odovzdala všetko svoje trápenie a prosila som sv. Charbela, nech

koná v mojom živote….lebo som na pokraji síl.

Po celý čas mi z očí nevysvetliteľne tiekli slzy. Nedalo sa to zastaviť.

A v celom tele som mala hrejivý pocit, pocit takého zvláštneho pokoja….ktorý

neviem opísať. A všetko sa to ešte znásobilo, keď som si vypočula svedectvá

o uzdraveniach. Svedectvá vypovedané pri hrobe sv.Charbela, svedectvá ľudí,

ktorí sa tam vrátili už po niekoľký krát. Pripadala som si ako vo sne, plakala

som ale, bola som zároveň šťastná. Štastná s nimi.

A Jedno nemôžem opomenúť, pretože, práve toto svedectvo zmenilo môj život.

Išlo o uzdravenie dcérky, jednej z účastníčok zájazdu, z nevyliečiteľnej

choroby, pani Ivetky , a zanechalo to vo mne hlbokú stopu. Umierala jej dcéra.

Ale ona sa modlila za svoje jediné dieťa ako len mohla, a s veľkou vierou. Sv.

Šarbel vypočul jej modlitby a okamžite konal. Jej dieťa zachránil. Chcela som

vedieť viac, bolo to pre mňa tak neuveriteľné a tak skutočné zároveň. Všetky tie

detaily, dôkazy, úprimné vyznania. Veľmi som si priala Ivetku spoznať viac.

Bola pre mňa nádejou a obrovským dôkazom toho, že Pánu Bohu nie je nič

nemožné.

Po svedectvách, skupina, s ktorou som tam bola, odišla do pustovne …už takmer

vo večerných hodinách, modliť sa. Ja som ale nešla s nimi, už som nevládala. A

ani mi to nedovoľoval môj zdravotný stav. Bola som vyčerpaná a potrebovala

som oddych, aby som zvládla následujúci deň.

Neostala som však na izbe, moje kroky opať smerovali k hrobu sv. Charbela.

Chcela som sa pomodliť. Cestou som si všimla pred kláštorom dav ľudí. Bol

hlučný a zjavne sa modlili.

Keď som pristúpila bližšie, všimla som si, že ,nad miestom, kde bol sv. Charbel

pochovaný prvýkrát, držali dvaja muži chlapca. Skoro už mladého muža. Držali

ho pevne, podopierali a bolo očividné ,že je nejako chorý. Natierali ho hlinou.

Ich jazyku som moc nerozumela, ale gestami volali všetkých k modlitbe, takže

aj mňa. Po slovensky som odriekla Otčenáš. Nerozumela som ničomu čo

hovoria. Ale stačilo mi, čo som videla.

Chlapca po chvíli položili na zem, a on sa vybral neistou chôdzou a hlasnými

výkrikmi k parkovisku. Žena vedľa neho padla na kolená a spustila veľký

srdcervúci krik. Výkriky aj jej oči smerovali k nebu. Akoby ďakovala. Pri aute

som si všimla vozík. Chlapec ho iba odsunul a neustále behal a pobehoval ako

 

odtrhnutý z reťaze. My , všetci okoloidúci, sme sa pozerali , na ten zvláštny

výjav ,ktorý mi ešte v tom čase úplne nedával logiku.

/Ja som sa ešte v ten večer dlho modlila k sv. Charbelovi pri jeho hrobe. Hlavne

za moju dcérku, aby sa jej nepotvrdila diagnóza, s ktorou ju hospitalizovali..

Neskôr sa modlil za ňu aj otec Matúš pri sv.omši. A odozva nenechala na seba

dlho čakať, sv. Charbel opäť konal. Ešte kým som bola v Libanone, mi volala

dcérina ošetrujúca lekárka, aby som sa nebála, že Kristínkin stav sa neuveriteľne

rýchlo zlepšuje,zo dňa na deň sa postavila na nohy a nevyzerá to na zlý záver,

ale bude ešte chvíľu pod lekárskym dohľadom. /

Až neskôr som sa dozvedela, že tento chlapec, ktorého som spomínala

v predošlých riadkoch, bol uzdravený. Priniesli ho na vozíku, vôbec nechodil

a on odišiel domov po vlastných. Totiž ešte v ten večer pobehoval veselo okolo

hrobu sv. Charbela a všetkým ďakoval. Kľačal na kolenách aj so svojou mamou

a vrúcne so slzami v očiach ďakoval. Dostal aj požehnanie od nášho

duchovného otca . Situáciu mi neskôr opísala Ivetka , ktorá tam bola prítomná

spolu s ostatnými a celou skupinou, keď sa vrátili z pustovne. Ona nevedela ,čo

bolo príčinou tejto radosti a vďačnosti, všetko bolo jasné, keď sme tento príbeh

spojili dohromady, dali mu začiatok aj koniec. Po tom, ako sa chlapec postavil

na nohy , sa spolu vybrali aj s rodinou k hrobu Šarbela….kde sa stretli s Ivetkou

a celou skupinou. Tam oslavovali uzdravenie a zázrak od nášho milujúceho

Boha, ktorý sa udial na príhovor a prosby sv. Šarbela. A ja ako aj ostatní som

bola som svedkom tohto úžasného Božieho zámeru. On chcel, aby som videla,

aby som prežila a precítila tieto udalosti na vlastnej koži ,on chcel, aby sa moja

viera aj vďaka tomuto zážitku ešte viac prehĺbila . Vtedy som si uvedomila, že

som bola súčasťou obrovskej milosti Božej. – uzdravenia. A to uzdravenie sa ma

nejakým spôsobom dotklo.

Cestou späť, domov, v lietadle, sa mi tiež dostalo vzácnej príležitosti. Keď som

si išla sadnúť na svoje miesto, zbadala som Ivetku, od ktorej som počula

svedectvo o uzdravení jej dcérky. Sedela hneď vedľa mňa. Ešte v Annayi som si

priala a presne takto som povedala sv. Charbelovi: že by som si chcela vypočuť

ešte raz tento neuveriteľný príbeh a bližšie spoznať túto obdivuhodnú, silnú

ženu a úžasnú osôbku. Tak sa aj stalo. A ja vôbec teraz už nepochybujem , že to

zariadil Šarbel. Celé toto stretnutie, túto cestu za ním. Aby mi vrátil nádej,

posilnil moju vieru a utvrdil ma ešte viac v láske k Bohu. Aby ma spojil

s úžasnými ľuďmi. Pretože svätý Šarbel nielen uzdravuje, svätý Šarbel spája .

S Ivetkou sme prerozprávali celú cestu, o Šarbelovi, o zázraku, ktorý v jej živote

vykonal, ako o ňom mlčala celých 5 rokov a potom sa rozhodla svedčiť, aby

 

mohla dať ostatným ľuďom to, čo zažila aj ona sama a ja jej za to z celého srdca

ďakujem.

A príjemne mi padlo aj jej pozvanie na duchovnú obnovu do Starej Ľubovne.

Pozvala nás, aj s Ľudkom, mojím partnerom, na slávnostné otvorenie Domu

Úľavy Sv. Charbela, priblížila nám tento úžasný projekt, ktorý vznikol na

základe Božieho milosrdenstva uzdravenia jej dcéry. Veľmi si vážim, že

môžeme byť toho súčasťou.

Keď sme sa vrátili domov, znova na mňa doľahol stres…..čakali ma náročné dni.

Ale Svätý Šarbel stál opäť pri mne.

— moje hlavné svedectvo spočíva v mojom uzdravení

Po návrate z Libanonu som si chcela istť urobiť predoperačné vyšetrenia

a pomaly sa pripravovať na operáciu. V práci som oznámila PNku. Dopĺňali sa

ešte nejaké krvné vyšetrenia ,onkomarkéry a mala som nejaké tri dni do

zákroku.

Keď si ma zdravotná sestra zavolala do ambulancie, opýtala sa zvláštnu otázku:

s akým problémom som prišla. Povedala som jej, že čo je vo veci, že predsa

nastupujem čochvíľa na príjem ,potrebujem zvyšnú dokumentáciu, záznamy,

sono, ultrazvuk a ostatné výsledky a vlastne však všetko má napísané v karte.

Pokrútila hlavou, že síce, áno ale poslala ma ešte k lekárovi do ambulancie.

Keď si lekár prezrel aktuálne výsledky vyšetrení, znova mi urobil sono aj

ultrazvuk ,aj biopsiu.

Videla som na ňom, že sám tomu nerozumel, hovoril trochu neisto a jeho

odpoveď bola pre mňa šok. : ,,Nič tam nevidím, máte to čisté, ja neviem, ale

….uvidíme ešte ako biopsia, ale toto naozaj nie je stav na operáciu. Predtým ste

tam mali útvary, aj prítomnosť onkologických buniek, takže kontrolná biopsia

ukáže a rozhodne o ďalšom postupe.

O pár dní prišla aj biopsia, , ale tentokrát úplne v poriadku, bez prítomnosti

rakovinových buniek.

/ Podotýkam,že pred odchododom do Libanonu preukázala bujnenie a

rakovinové bunky /

Ako sa to mohlo stať mi zdôvodňoval rôzne: chyba v laboratórii, silný zápal

ktorý skresľoval výsledky, vplyv liekov – žiadne som ale nebrala…….alebo

proste zázrak (ale pri tom slove a usmial a pokrútil hlavou).

 

Aj ja som sa usmiala tiež, ale prikývla hlavou, lebo som vedela že je to tak. Bol

to zázrak. Pre mňa vymodlený. Pre mňa to bolo niečo neuveriteľné. A presne

viem ako a kedy sa to stalo. Tam pri hrobe sv. Charbela v Annayi .Dostala som

vzácny dar v podobe vráteného zdravia, poznania Boha a odvtedy  Ruženec

beriem do ruky každý deň, hneď po prebudení. Svätý Šarbel mi ukázal jeho

silnú moc orodovania a tajomstvo sily viery. Boh mi ukázal svoju milosť a ja

chcem svedčiť o jeho milosrdenstve a nekonečnej  láske.

Posilnilo to moju vieru a ja verím, že

,, som bola uzdravená. Na mocný príhovor sv. CHARBELA.

S Ivetkou sme sa stretli vďaka nemu opäť – úplnou náhodou nedávno

v Medžugorií. Pri návšteve našej láskavej matky, Panny Márie, ktorú sv.

Charbel tak veľmi uctieval a miloval. Pripravil pre nás spoločné plány, potrebné

k otvoreniu Domu Úľavy svätého Charbela. Práve Ivetka s otcom Matúšom sú

pôvodcami vzniku tohto neskutočného diela. A s mojím partnerom, ktorý je

profesionálny hudobník, pripravujú pre tento deň veľké prekvapenie v podobe

nádhernej spoločnej piesne. Veľmi sa teším, myšlienke, priniesť na Slovensko

,,kúsok Libanonu“ a verím, že Pán Boh neuveriteľnými zápletkami a príbehmi

spája dohromady ľudí, ktorí sú mu otvorení srdcom, aby mohli byť obdarení

jeho nekonečnou milosťou a požehnaním.

No a na záver len toľko: Keď mi Ivetka rozprávala svoje užasné svedectvo

o uzdravení svojej dcérky a Božom zázraku, vtedy som ani len vo sne

netušila, že jej budem na oplátku rozprávať svoje svedectvo o uzdravení

ja, a opäť na jednom nádhernom svätom mieste v Medžugorií. A najkrajšie

na tom všetkom je, že Boh má s nami ešte ďalšie spoločné plány

dobudúcna…..

Ďakujem Vám o. Matúš , ďakujem Ivetke, ďakujem môjmu partnerovi Ľudkovi

za to, že ma zo sv. Šarbelom zoznámil, ďakujem sv. Šarbelovi za všetky

vyprosené milosti a hlavne ďakujem a verím Pánu Bohu, ktorý ma miluje

svojou nekonečnou láskou a nikdy ma neopustí.

Zuzana .

 

Pochvalený buď Pán Ježiš Kristus, otec Matúš, som Alena zúčastnila som sa s Vami teraz na duchovnej obnove, som onkologický pacient, chcem sa Vam poďakovať a zároveň podeliť o dnešnú  skúsenosť. Na duchovnu obnovu ma strašne začalo ťahať keď som sa na youtube s vami modlila sv. ruženec sv. Šarbela a potom som sa započúvala o zázrakoch sv. Šarbela a tak ten deň som sa hneď prihlásila a v duchu som prosila Boha aby mi bolo umožnené tam aj osobne stretnutie a požehnanie, viem že je tam veľa ludi a každý mame nejaky či už zdravotný alebo iný problém a každý by chcel osobne stretnutie a požehnanie tak som si povedala, že nebudem nič siliť, nech ma Boh vedie a už od prvého dňa som cítila neskutočne veľa milosti ktoré mi boli tam udelené, spoznala som pani Ivetku, ktorej som sa prvej zdôverila o mojej chorobe, bola mi dovolená aj osobná modlitba s otcom Martinom, odslúžená sv. omša za moje uzdravenie a všetci sa za mňa modlili a strašne ma ťahalo aj na osobné stretnutie s Vami s Vašou modlitbou a požehnaním a včera mi to bolo dovolene a dnes ráno mi telefonovala pani zo sociálneho, že problém, ktory už dlho riešim ohľadom invalidného dôchodku, ktorý ma okrem zdravotných problémov tiež veľmi trápil, som veľa preplakala, bol ťažko riešiteľný a dnes mi povedala, že už je ten problém vyriešený, tak som sa hneď od štastia rozplakala a povedala že je to Šarbelova pomoc a mala som potrebu to hneď povedať pani Ivetke a Vám a poďakovať sa za to Bohu a sv. Šarbelovi, ďakujem, že ste tu pre Nás všetkých a že cez Vás, pani Ivetku a otca Martina môžeme viac spoznávať o sv. Šarbelovi, spoločne sa s Vami modliť a za tie duchovne obnovy a za Dom úľavy sv. Šarbela. Pán Boh zaplať Vam všetkým a verim že mi bude dané aj celkove uzdravenie a oslobodenie mojej rodiny od všetkého zlého, Pán Boh zaplať za modlitby a za všetku vašu pomoc. 

 

(Ďalšia správa od pani Alenky neskôr:)

 

Pekný a požehnaný deň prajem, už som prišla z Bratislavy, na ultrazvuku mi ukázalo že mám zvetšenú pečen, ale to moze byt z liekov ktoré beriem a výsledky krvi boli dobre pani doktorka mi povedala, Alenka výsledky krvi mate krásne aj onkomarkery, tak mi hneď išli slzy a ďakovala som Pánu Bohu a svätému Charbelovi a všetkým tam hore a ďakujem aj vám všetkým za modlitby, Pán Boh zaplať

 

Ak si pamätate chalana čo tam trochu viac vyrušoval s alkoholom…

Jeho mama bola za o.Matúšom s prosbou o modlitbu nad nim. Odišla smutna a uznala ako potom aj o. Matúš povedal do mikrofónu, že to nestačí ak sa za neho 1x pomodli a pri toľkom počte ľudí, to je proces. A tá pani, čo nám to dnes rozprávala, hovorila: ale stačí :D. Na modlitbu sa nadostal, na duch. obnove bol “iba” pomazaný olejom sv. Šarbela a on sa úplne obrátil, zmenil. Tam sa už začal ten proces. Následne šiel do Medjugoria, prestal s alkoholom úplne, modlí sa, našiel si dievča a je z neho úplne iný človek…

Pochválený buď Ježiš Kristus!

Milý otec Matúš,

chceme s manželom vydať svedectvo. V dňoch 21. – 23. 6. 2023 sme sa zúčastnili duchovnej obnovy pre manželské páry za požehnanie plodnosti. Sme v manželstve 9 rokov. Celých 9 rokov sme sa spolu s rodinou a blízkymi modlili a prosili Nebeského Otca, Pannu Máriu a svätých o orodovanie za našu neplodnosť. Po vyšetreniach u lekárov sa ukázalo, že manžel mal veľmi nízky počet spermií a aj tie boli málo pohyblivé, odporúčali nám podstúpiť umelé oplodnenie, čo sme ako veriaci manželia odmietli. Verili sme, že Boh je dobrý a On je darca života a nič Mu nie je nemožné, ale roky čakania nám spôsobili množstvo zármutku, sklamania, beznádeje. Keďže sa mamka pripája k Vašim modlitbám na Slovenskom dohovore, dozvedela sa o duchovnej obnove za požehnanie plodnosti a túto obnovu nám zaplatila ako dar v nádeji a viere, že čoskoro počneme. 

Ďakujeme Nebeskému Otcovi za Vás, otec Matúš, aj za všetkých kňazov a tých, ktorí slúžili na tejto duchovnej obnove a vyprosili pre nás dar života. Som v 8. týždni tehotenstva a každý deň ďakujem spolu s manželom za túto milosť. 

Sme si istí, že Boh na tejto duchovnej obnove konal veľké veci, nakoľko okrem nás (napriek tomu, že neboli na duchovnej obnove účastní) počali aj manželov brat s manželkou po 15.rokoch bezdetného manželstva. Naďalej prosíme o modlitby za požehnaný priebeh tehotenstva, nakoľko mám na maternici myóm a môže to spôsobovať komplikácie. 

Nech Dobrotivý Boh požehná Vašu službu. Vyprosujeme hojnosť milosti. 

S pozdravom a vďakou 

Andrea s manželom